Pamätný kameň.
Okolo tohto pomníka, ktorý leží na turistickej žltej značke od hotela Expo koliba 5 min chôdze dole briežkom, som už v minulosti prešiel mnoho krát. Vždy som len tak očkom hodil po nápise a jediné čo som si vždy všimol bol rok 1882. Niekedy som sa snažil prelúštiť čo je tam napísané, ale nikdy som si to nezapamätal a zabudol som nato. Už vtedy ma škrelo, že prechádzam tak často okolo a ani neviem prečo a komu ho tam postavili a čím si ten človek zaslúžil úctu pozostalých.
Minulý víkend som tade prechádzal fotografujúc za krásneho jesenného počasia. Zastavil som sa pri nápise na pomníku, pohladil som písmená prstami a snažil sa z textu vytušiť aspoň meno toho človeka. Nedarilo sa. Nič mi nepripomínalo meno, no tušil som že by to mohol byť prví riadok. Ceruzku a papier už asi ľudia pri sebe do lesa nenosia, ale zato digitálny fotoaparát áno. Cvakol som nápis a spokojne som pokračoval v prechádzke dole dolinou k Deviatemu mlynu.
Dnes som text poslal na email kamarátke, ktorá ovláda maďarský jazyk, no aj ona sa s tým trápila. Tie výrazy sú dosť archaické ale nakoniec bola aj chyba v mojom prepísaní. Poslal som jej fotku nápisu a preklad bol na svete :
Edl Tivadar 14. Jún 1882 Na pamiatku jeho náhlej smrti na tomto mieste v kruhu svojich priateľov.
Kto to bol Edl Tivadar?
Začneme menom. Tivadar je staro maďarský tvar mena Teodor, takže máme meno Teodor Edl. Využil som dnešnú techniku a Google predsa som len niečo našiel.
Po tom to pánovi bola pomenovaná aj jedna z ulíc v Bratislave, ktorá dnes nesie názov Podjavorinskej. Od roku 1872 sa volala Edlova podľa bratislavského obchodníka, komunálneho politika a predsedu I. bratislavskej poisťovne Teodora Edla. Istý čas bola pomenovaná aj podľa bratislavského rabína Chatama Sofera, ktorý bol v tých časoch považovaný za najučenejšieho rabína v strednej Európe.
http://bratislava.sme.sk/c/2363276/podjavorinskej-ulica-pripomina-stare-casy.html
Zaslúžil sa aj o založenie jedného z najstarších dobrovoľných hasičských zborov na Slovensku, Dobrovoľného hasičského zboru staré mesto.
Čerpané zo stránky:
http://www.dhz-cintorinska.sk/historia_c.html
Jeho začiatky siahajú až do čias Rakúsko-Uhorska. Rozhodnutie založiť v našom meste telocvičný a hasičský spolok vznikol už v roku 1863. Hlavnými iniciátormi tejto myšlienky boli Henrich J u s t i, budúci starosta mesta a učiteľ telocviku Ferdinand Martinengo . Bol vytvorený prípravný výbor, ktorého predsedom sa stal Justi. Tento prípravný výbor vypracoval návrh stanov a podal žiadosť o potvrdenie založiť spolok. Uhorské kráľovské miestodržiteľstvo však túto žiadosť 14. januára 1864 zamietlo. 28. júna 1864 podal prípravný výbor odvolanie proti odmietavému rozhodnutiu miestodržiteľstva. Hlavnú iniciatívu za založenie spolku prevzal bratislavský veľkoobchodník Teodor Edl, ale 13. júla 1864 bolo zamietnuté aj odvolanie, preto sa rozhodli členovia prípravného výboru vyčkať na príhodnejšiu dobu a zatiaľ len „ zbierať peniaze a z času na čas sa stretnúť ".
Jeho meno sa spomína aj novinách z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie:
http://epa.oszk.hu/00000/00030/01702/pdf/01702.pdf
Kde je uvádzaný ako jeden z mnohých prispievateľov na obnovu korunovačnej katedrály vtedajšej Bude. Zaujímavosťou je že vstupenky do katedrály boli zlosovateľné. Bola to vlastne výherná lotéria určená na obnovu pamiatky.
Konečne som našiel nejaké skromné údaje:
Bol predsedom obchodnej komory a riaditeľom ústrednej záložne. Narodil sa 15.09.1815 v Bratislave a zomrel 14.06.1882 tiež v Bratislave.
Pôsobenie: Borinka
Obchodník, finančník, spolumajiteľ medeného hámru a valcovne v Borinke.
To je na dnes všetko. Ale posnažím sa zájsť do univerzitnej knižnice a pohľadať nejaké informácie v papierových knihách, aby som sa dozvedel aspoň podrobnosti o jeho smrti.